Kozmológovia, fyzici, filozofi, mystici, sa snažili od vekov vysvetliť čo je to priestor, čo je to čas, čo je to hmota. V tom spočíva existencia tvorstva. Hmota by nevznikla bez priestoru a času. Ak zanikne hmota, zanikne priestor a čas. Život je tvorený z 90 percent priestorom a 10 percent vypĺňa hmota. Aj keď sa nám to nezdá, tá hmota je v neustálom pohybe. Ten pohyb je tak rýchly, že vytvára dojem hmoty.
Vlastnosťou priestoru je možnosť pohybu v ňom, pohyb nie je možné uskutočniť bez času, čas nemôže existovať bez pohybu hmoty alebo v hmote, hmota na svoju existenciu nutne potrebuje priestor. Takto sú čas, priestor a hmota neoddeliteľne prepojené, a nemôžu reálne existovať oddelene.
Boh nám dal čas, priestor a slobodnú vôľu, aby sme mohli rásť a realizovať svoje zámery v hmote.
Priestor je dôležitý na to, aby sa mohlo niečo uskutočniť, niečo zrealizovať. Aby mohla vzniknúť hmota. Hmota, niečo konkrétne, niečo materiálne nemôže vzniknúť bez toho, aby sme tomu dali priestor, čas a pozornosť, alebo zámer.
Skutočná láska spočíva v poskytnutí priestoru.
Každá bunka v tele potrebuje priestor. Ak nemá priestor, na to aby mohla dýchať, rásť, zdravo prosperovať, tak sa trápi a nakoniec odumiera. Preto dýchame. A čím vedomejší je dych, tým je bunka ako základná stavebná jednotka nášho tela, viac a lepšie vyživená.
Moje telo potrebuje priestor na to, aby bolo zdravé, aby bolo šťastné a aby mohlo prosperovať. Priestor dám telu cez pohyb, smiech, vedomý hlboký dych, spev, pobyt v prírode. A čím viac priestoru svojmu telu dám, tým lepšie prosperujem.
Keď chcem zrealizovať svoje sny a vízie, potrebujem tomu dať priestor. Je dôležité dať si priestor medzi jednotlivými aktivitami, ktoré robíme. Inak sa ženieme za výkonmi a nikdy nedosiahneme pocit uspokojenia.
Tam kam smeruje pozornosť, tam vzniká energia. Kde vzniká energia, vzniká hmota. Keď nevieš, čo máš urobiť, nerob nič. Keď nevieš čo máš povedať, mlč. To je ten priestor. Aktivita, neustály pohyb je vlastnosťou hmoty. Ale zastaviť sa a chvíľu nerobiť nič, je potrebné na to, aby sa ten zámer mohol zrealizovať. Môžem sa rozhodnúť čím a kým zaplním priestor. Môžem ho zaplniť pochybnosťami, alebo čriepkami radosti.
Na to, aby sme mohli realizovať naše zámery tu na tejto Zemi, nám k tomu dali priestor naši rodičia. A možno sa nám niekedy zdá, že nás ovplyvňovali príliš a niekedy zase vôbec, ale obaja tancovali ten tanec priestoru tak ako vedeli a vďaka tomu sme kto sme a sme tam, kde aj máme byť.
Partneri si potrebujú ustrážiť najprv svoj priestor, navzájom sa spoznať, ohmatať ten priestor, a potom sa dohodnúť, áno naše priestory sa spájajú. Nesnažím sa ovplyvňovať a meniť toho partnera, presviedčať ho o svojej pravde, o tom ako to mám ja. Len pozorujem, komunikujem. A počúvam. Len málo ľudí dokáže skutočne vnímať toho druhého a počúvať. Väčšinu času rozprávame a snažíme sa toho druhého ovplyvniť.
Pamätáš si tú scénu z filmu Hriešny tanec. "Toto je môj tanečný priestor, toto je tvoj tanečný priestor. Ja nejdem to tvojho, ty nejdeš do môjho. Drž formu."
Dvaja tancujú spoločne vo svojom tanečnom priestore a presekávajú sa v bode spoja ležatej osmičky. Toto je bod dohody. Tu sa spájame. Tu spolu niečo realizujeme. Tu môže vzniknúť tanec, spolupráca, partnerstvo, nový život.
A niekedy musím toho druhého nechať odísť, keď sme si nedokázali porozumieť. V tom väčšom priestore sa on alebo ona môže zase nájsť. A keď ich spojí láska, tak sa zase pritiahnu.
Comments