Splnil sa mi sen. Keď máš nejaký sen, neodkladaj to. Život ide rýchlo.
Deň 1
Polovičný mesiac, banán a ide sa na letisko.
Stretnutie s banánmi o 4:30 ráno.
Check-in prebehol plynulo.
Ráno pred odletom je priam mystické.
Z Viedne odlietame o 7:20 a o 10:05 sme v Madride.
Z okna lietadla vidím Španielsko pocukrované snehom.
Čaká nás dlhý let smer Lima. Sedím pri uličke, hurá.
Miestny čas 19:15, vonku je tma.
Na ceste do hotela ideme okolo nočného oceano Pacifico. Vietor vo vlasoch a čerstvý breeze.
Hotel Monte Real, nočná prechádzka po Mira Flores nám dobre padla. V tme tušíme nádherné výhľady na Tichý oceán.
Deň 2
Východ slnka mám v hotelovej izbe. Vybehla som na 8. poschodie a mám výhľad na more.
Nemusí byť všetko dokonalé a ja napriek tomu môžem milovať a prijímať sama seba.
Every little thing she does it's magic.
Pestré raňajky a káva puro pri okrúhlom stole.
Staré koloniálne uprostred nového.
Lima je vraj vychýrená svojou gastro scénou, ale my toto nestihneme. Žije tu asi 11 mil ľudí a Peru má vraj 2500 druhov zemiakov a 3000 druhov kukurice.
Plaza de Armas s farebným nápisom Lima.
V Lime je horúco a dusno, aj gaťky mám prepotené.
Pisco sour a pivo na terase baru na námestí.
A rýchlo na letisko, čaká nás odlet do Cusco - pupok sveta.
Talk about moving.
Aké je to zvláštne, že ľudia chodia okolo seba a nevedia o sebe a potom sa stretnú v jednom autobuse na druhom konci sveta.
Čaká nás nadmorská výška 3400 m n.m.
Pristávame pomedzi hory a sú to krásne pohľady.
Tá nadmorská výška na mňa pôsobí euforicky. Tak ľahko sa cítim.
Ale zaberák hore schodmi s ruksakom na chrbte ma dostal. Srdce bije ako splašené.
Záhradka v hotelíku je kúzelná.
Večerné Cusco, na večeru steak z alpaky, bol výborný, a k tomu una cerveza cusqueňa negra.
Z tej nadmorskej výšky sa mi točí hlava. Ale cítim sa šťastne.
Nie div, keď sa ti rozbúcha srdce.
Deň 3
Vstávame ráno o pol šiestej. Vyrážame na náš 3-dňový trip.
Prvá zastávka Chinchero 3700 m n.m.
Chinchero znamená biela.
Biele stavby a znaky Inkov:
Moon - Fertility
Condor - Sky
Snake - Underground
Puma - Power
Chinchero je križovatka medzi regiónmi Lima sever a džungľa Machu Picchu.
Pozrieme si, ako sa spracováva a farbí vlna z alpaky. Všetko prírodné farby z rastlín, minerálov. Oni si ešte zachovali prírodné spôsoby spracovávania, čo u nás už žiaľ takmer zaniklo.
Poncho je na protection a nosenie detí a veci na chrbte.
Kúpila som si červený sveter a náramky a ako darček dos lamas por dos niňas.
Lama je podľa tradície Inkov symbolom šťastia a plodnosti.
Krajina je nádherná zelená, v pozadí hory, veľké lúky a byliny. To modré je eukalyptus.
Načerpávam energiu fertility a power. A moje telo na to odpovedalo.
Rozľahlé planiny, lúky, hory, je to nádhera.
Kravičky, osly, svinky, lamy, zemiaky, kukurica.
Moray - terasy vo výške 3200 m n.m.
Každá terasa je iná mikroklíma. To vybudovali Inkovia.
Na rôznych úrovniach terás sa pestovali avocado, sweet tomato, juka, mandioka...
quinoa, corn, beans.
Také laboratórium Inkov.
Mám zimomriavky.
Náš guide len vykladá a vykladá a na nás prší. Zima teplo, prší, neprší, všetky druhy počasia.
Smerujeme k Marasal soľné polia.
Soľ je spod zeme.
Dostali sme soľ ako darček.
Otázka je to do kúpeľa alebo do gulášu.
Ollantaytambo
Storage of the food
Tvár muža s bradou na skale a veľký nos
Ollanta means beautiful
Tambo - hotel, storage
Takže tu na terasách nemali žiadne plodiny len kvety.
Inkovia vládli 342 rokov a vystriedalo sa 14 kráľov.
Tu žila higher class - žlté budovy. Farby nosila higher class.
Kráľ a kráľovná mali oddelené jakuzzi.
Akvadukty fungujú od Pre-Inkas a Inka Times a za vodu sa neplatí.
Ako len vedeli hýbať tými obrovskými blokmi.
Bloky sú skladačka ako lego. Opracovávali ich za pomoci vody a kameňa alebo aj ohňa.
Kráľ Inkov nosil na sebe toľko zlata, že musel chodiť zhrbený, ale to nosil len na sviatky ako napr. Slnovrat. Inak to vraj bol celkom obyčajný muž.
Ubytovanie máme v lodge, ktorý vlastní pár Peruánka a Belgičan. Na privítanie sme dostali čokoládu. It made my day.
Robia rodinný biznis, majú vlastné vajíčka, jahody aj kávu.
Deň 4
Spala som dlho a dobre. Krásne raňajky v Peru Quechua Lodge.
Vyrážame o 8h a čaká nás asi 4,5 - 5 hodín cesty autom.
Pred nami sú serpentíny, hory.
Nadmorská výška 4316 m a foto zastávka na Abra Malaga. Vidíme lamy a pastiera.
Prechádzame z regiónu Cusco do Kilibamba.
Prešli sme cez najvyšší bod a zmenila sa krajina. Je to úplný cut. Zrazu je tu džungľa, vlhko a hmlisto.
Z tých zákrut mi je zle a pomohla mi až cola.
Vďaka tomu, že mi bolo nevoľno, sedím vpredu vedľa nášho guida Joela a mám krásne výhľady a aj aký taký vzduch na dýchanie.
Prechádzame pásmom džungle.
Je tu vlhko, hore je hmla. Z kopcov sa valia potoky vody.
Z nadmorskej výšky 4000 m n.m. postupne na 3000, 2000. Mikroklíma sa mení. Postupne vidíme banánovníky, papaje, avokádo, vidíme farebné motýle aj preletel papagáj.
Všade po ceste sa predávajú banány.
Ľudia žijúci v džungli pracujú hlavne v agriculture, pestujú koku a iné plodiny.
Deti v takých dedinkách, ktoré sú ako tak bližšie nejakej civilizácie chodia do školy, ale hore vo výške 4000 m n.m. asi ani nie. Učitelia sú tu veľmi slabo platení, vraj 1000 sole mesačne.
Posledná hodina cesty je štrková cesta. Stále sa tu stavia a máme prestávky.
25 km táto nebezpečná cesta sa volá Acceso amazonico.
Vyhýbanie sa nákladiaku, pohľady do útesov dole, nebezpečenstvo, zosuvy kameňov, bol to zážitok. Ja vpredu medzi dvoma chlapmi, takto to zariadilo moje telo. Odovzdanie sa dôvere, cítim sa bezpečne, napriek nebezpečným zákrutám.
O 14:30 vyrážame na túru z Hidroelectrica smerom do Aqua Caliente.
Ideme rovnou cestou popri koľajniciach, v džungli. 11 km, najprv krásne počasie a asi v poslednej tretine začalo pršať, takže sme premokli, ale bolo to aj tak perfektné.
Musím povedať, že toto bolo pre mňa zatiaľ najkrajší zážitok. Presne to čo mi vyhovuje. Ani ťažký ruksak mi nevadil, nádherné výhľady, rozbúrená rieka Urubamba a hlavne Pachamama posielala odkazy dúhy, 2x počas cesty a jedna na záver, keď sme došli do mestečka.
Na konci dňa som šťastná a vďačná. Za spoločnosť kamošov na cestách, za túto nádhernú túru v džungli, za perfektný ruksak a výborné botasky, za to že som sa dobre zbalila, za takmer teplú sprchu a teplú posteľ.
Je to zážitok sušiť si veci fénom.
Zajtra nás čaká Machu Picchu.
Knocking on heavens door
Deň 5
Machu Picchu
Veci sú v tejto džungli úplne mokré. Ráno suším veci fénom na vlasy, dostáva zabrať.
Vonku prší, ale ideme peši. Výstup po 1700 schodoch cez dažďový prales. Odpočítavam schody.
O necelé 2 hodinky sme hore.
Machu Picchu je to jeden z divov sveta, ale toto ma skutočne dostalo. Som tu. Som ozaj tu.
Som dojatá do morku kosti a len plačem a plačem. Tak veľmi si prajem milovať sama seba a prijímať sa presne taká aká som, aj bez 1000 instagramových fotiek. Už sa nechcem stále opravovať.
Mali sme skvelého sprievodcu a tu pridávam pár zápiskov, ktoré som si zaznamenala.
Náš guide nás privítal slovami: "welcome to my office".
Výklad histórie
Machu Picchu is mountain.
Tá populárna hora známa zo všetkých fotiek je young mountain.
Na všetky okruhy MP treba 2 dni. My sme tam boli asi 3 hodiny.
Inka trail trvá 4 dni. To si treba naplánovať.
Od roku 1948 je tu cesta pre autobusy. Od roku 1928 železnica.
Machu Picchu znovuobjavili v roku 1911, dovtedy bolo schované v džungli.
Žili tu vtedy 2 rodiny, ktoré sem prišli pár rokov pred tým.
Koka listy obsahujú vápnik a ďalšie dôležité minerály, Inkovia nepili mlieko, ale žuli koka listy.
Lamy sú najväčšie, slúžia na prepravu. Alpaky sú menšie, sú na jedlo. Najmenšia je vikuňa, tá bola posvätná, má najlepšiu kvalitu vlny.
80% ľudí, ktorí tu žili boli robotníci. 20% boli royalty people a mali vyformované lebky.
Terasy robili kvôli stabilite hory.
Waka - miesto, kde cítiš energiu Pachamama
Bohatstvo boli vedomosti
Všetko začína s láskou Munay
Musíš najprv milovať sám seba
Keď už poznáš lásku, "you work with best intention"
A tak navyšuješ lásku a knowledge.
Obyčajní ľudia boli pochovavaní vo fetal position, royal v meditačnej pozícii.
Caves are holy, because you go under
You go back again to the earth Pacha
Time space earth universe
God Pachakama - najvyššia energia ktorá riadi všetko
Nekonečný kruh energie, never ending cycle
Inkas believed in cycles
Every 500 years is a new cycle
Consciousness is now expanding again
Keď bol posledný Inka v roku 1572 zabitý Španielmi, všetko sa zastavilo a miestni museli utekať, aby neboli zabití.
Sun Temple doslova spája nebo a zem.
Okno smeruje na slnko. Keď slnko sa dotkne hory, tak prejde cez okno
Festival slnka je slnovrat 21.6.
Inkovia mali Slnečný kalendár aj mesačný kalendár
Slnečný kalendár - týždeň mal 10 dní x 3 týždne v mesiaci.
Mesačný kalendár sa riadil podľa Luny.
Full moon, energy goes up
New moon, energy goes down
Slnko umožňuje život.
Mesiac je zodpovedný za vodu.
My sme súčasťou prírody, sme svetlo
Mali 3 pravidlá
Don't be lazy
Don't steal
Don't lie
Pacha mama ma 3 úrovne
Underground
Our life
Heaven
4 phases of Sun
Sunrise
Noon
Sunset
Disappear
Fertility rock je skala plodnosti.
We need to connect to nature
To be spiritual just sit down and enjoy the place around you, wherever you are.
Hore sme boli asi 3 hodiny a dole ideme busom.
Cítim a vnímam čistú energiu, čistú lásku a uvoľňujem sa do toho.
See you in another life, áno skutočne mám pocit, že som v inom časopriestore.
V dedinke reštaurácia Machu Pisco, dali sme si burger, pisco sour a pečiatku do pasu. A čakal tam na mňa obrí falus. Toto musím mať.
V hotelíku som vypýtala niečo na sušenie a dali nám ohrievač aj nejaký ventilátor a hneď tu máme lepší vzduch. Nestačí sa sťažovať, treba si aj vypýtať čo potrebuješ.
Kuti Munay Kama - I wish from my heart to come back
Deň 6
O 8:30 ráno nám ide vlak - smer Ollantaytambo. Inka rail, jeden vagón B.
Hrá nám peruánska hudba.
Po ceste máme krásne výhľady, ideme údolím pozdĺž rieky Urumamba.
Z džungle postupne schádzame do subtropického pásma.
Cesta vlakom trvala presne 2 hodiny, o 10:30 sme v našom cieli. Presadáme na autobus do Cusco.
Vzala som si tabletku proti výškovej chorobe, ale mám veľmi zvláštnu reakciu. Brnenie v chrbtici, potom v hlave. Tak sa rozhodnem ďalšiu nebrať a dôverovať svojmu telu.
Obed máme v reštaurácii Morena na námestí v Cusco. Jedlo je výborné.
Spoločný výlet zbližuje, s Ľudkou jeme polievku zo spoločného taniera. Aj sŕkame z jednej slamky s Kamilkou. Chicha Morava je červená kukurica a limonáda z nej výborná.
Prehliadka Cusco
Námestie Regocijo, vidíme svadbu, hádžu na nich ryžu a žlté papieriky - hojnosť všetkého. Regocijo znamená happy.
Keď žena, dievča niečo oslavuje, dajú jej na vlasy korunu z kvetov. Kvety znamenajú new life, new age.
Magické znamenia.
Dážď a slnko = dúha
Strom v tvare srdca. Nečudo, keď ma tu doviedla láska.
Strašne milujem mercado. Ten local vibe. Až kým mi spadla vetrovka do tých najväčších sračiek. No čo už, snáď to znamená šťastie.
Večer futbal zruším. Telo a oddych sú dôležitejšie ako zážitok.
Deň 7
Ráno o 4tej vyrážame smer Dúhové hory.
Namiesto tabletiek proti výškovej chorobe meditujem, dýcham. Som pokojná.
Stúpame z výšky cca 3400 m n.m. asi do 4500 m n.m. Serpentíny, krásne výhľady, cesta úzka, kamenistá, šofér je bravúrny.
Po ceste vidíme stádo alpák, tých tu bude viac.
Na túru vyrážame z nadmorskej výšky asi 4600 m n.m.
Čaká nás najvyšší kopec 5036 m n.m.
Dúhové hory sú ohromné. Ale mám rešpekt pred tým stúpaním.
Urobím pár krokov a už som zadýchaná. Som prekvapená, že po rovine alebo keď stojím, tak je to v pohode. Vyšli sme to. Nakoniec som medzi prvými, ktorí vyšli celkom hore. Pomaly, malými krôčikmi, dalo sa to zvládnuť. Hlavne nevypumpovať tep do závratných výšok. Cestou hore žujem koku, pijem čaj z koky. Zvládla som to oveľa lepšie, ako som si myslela.
Dúhové hory sú prenádherné. Keď som hore, opäť ma to dojalo do plaču.
Hore sú lamy dokonca v okuliaroch, všetko pre turistov a zaujímavé fotky.
Toto je najpoetickejšia krajina, akú sme doteraz videli. Vysoké hory, zrázy, rieka, Rozľahlé lúky, žlté kvety, alpaky. Občas dedinka s malými domčekmi prikrytými slamou alebo plechovou strechou . Zemiakové políčka vysadené popri rieke.
Čaká nás 5-6 hodinová cesta k jazeru Titicaca. Je to dlhý deň.
Po ceste míňame prekrásne údolie, všade naokolo hory a všetko zelené. Hlinené domčeky a pri nich červené kadibudky.
Cesta je nekonečná, sedím na kolese a mám pocit, že sa zbláznim. Poslednú fázu tripu som sa presťahovala dopredu, ale veľa som nevyhrala, lebo na mňa celý čas fúka studený vzduch. Našťastie som od únavy upadla do spánku a tak sme došli do Puno.
Prvý dojem z Puno je hrozný. Vystúpili sme z busu a na chodníku pes, vyjedajúci odpadky z plastovej tašky. Ale som rada, že sme v hoteli a môžeme si oddýchnuť.
Deň 8
Puno a Titikaka
Výhľad z hotelovej izby v Puno je celkom fajn a ranný dojem je lepší ako večerný.
Ranné stretnutie a trojkolkami nás vezú k jazeru Titikaka. Loďou ideme na floating islands - plávajúce ostrovy.
Náš sprievodca Jonatan. Niečo z jeho výkladu:
Titi = Puma
Kaka = Grey
Titikaka = Grey Puma
Jazero má tvar pumy, preto Titikaka. Legenda hovorí, že celá civilizácia Inkov povstala z jazera Titikaka.
Titikaka si delia Peru a Bolívia, asi 60% je na území Peru a 40% na území Bolívie, ale v Bolívii to hovoria naopak. Hranica je imaginárna.
Nadmorská výška jazera 3812 m n.m. Okolo jazera sú hory približne v nadmorskej výške 6000 m n.m. a žijú tam pumy. Titikaka je posvätné jazero Inkov.
Nachádza sa na ňom asi 100 plávajúcich ostrovov, kde žije asi 250 obyvateľov.
Kamisaraki - how are you
Waliki - I'm fine
Takto sa zdravíme, keď sa priplavíme na ostrovy.
Aymara - pre-inka language
Obyvatelia plávajúcich ostrovov sa živia turizmom, poľnohospodárstvom a rybárstvom. Jedia ryby a vtáctvo. Používajú výmenný obchod. Peniaze si zarobia iba turizmom a každú sobotu idú do Puno, aby si kúpili ryžu a to čo si nedokážu sami obstarať. Rodiny majú malé loďky.
Domorodci sa volajú Uru. Keď sem dávno prišli Inkovia, aby ich dobyli, Uru ľudia ušli na loďkách na jazero so všetkým čo mali a začali si stavať ostrovy z trstiny.
Na stavbu ostrova používajú bloky trstiny, ktoré sa zviažu dokopy a postupne korene prerastajú do seba. Potom kladú trstinu krížom. Každé 4 týždne sa kladie nová trstina. Ostrov je plávajúci, musí sa ukotviť lanom a kameňom. Trvá to 1 rok kým sa vybuduje ostrov. Domy sa presúvajú každé 3-4 mesiace. Ostrov má takto životnosť asi 40 rokov.
Ostrov, na ktorom sa nachádzame sa volá Santa Maria a je hrubý asi 2 metre.
Každý ostrov ma vežu, kvôli prípadu volania pomoci. Na elektrinu používajú solárnu energiu. Z trstiny si stavajú malé domčeky, aby im bolo teplejšie.
Na každom ostrove žije asi 4-5 rodín. Väčšina detí sa rodí na ostrove, iba v prípade komplikácií v nemocnici v Puno. Cintorín majú na osobitnom ostrove.
Deti nám na lodi zaspievali v rôznych jazykoch, zlaté boli, ako sa len tešili čokoláde čo dostali.
Nasleduje prehliadka Puno.
Náš sprievodca hovorí, že v oblasti Puno sa stále dávajú obety Bohom. Hady, žaby, lamu, vraj dokonca aj bejby. Znie to neuveriteľne. Je treba rozumieť tomu, že toto je úplne iná kultúra.
Máme fajn obed a konečne prvá poriadna káva v Peru.
Odchádzame z Puno autobusom, je nám veselo a spievame pesničky na želanie.
Všetci ľudia sa tu radujú
Láska ja ťa milujem
S úsmevom
Keď sa láska podarí
Sokoly
Je to vo hviezdach
Dnes mám rande so svojím mestom
Žijeme len raz
V slepých uličkách
Asi takto nám je. Je to paráda byť sám sebou a otvorený. Toto s nami robí Peru.
Vyšlo slnko, krásna poetická krajina, lúky, žlté kvety, políčka zemiakov. Ľudia pracujúci na políčkach, útulné dedinky, ovečky. Stále sme v nadmorskej výške cca 3800 m n.m.
Je to haluz, že je tu všetko rozostavané, vždy v procese.
Prestávku máme na nádhernom mieste Quinoa Tampu a najkrajšie toalety výletu.
(Inak toalety v Peru dosť katastrofa).
Krásne výhľady na Titikaka až po hranicu a nádherná krajina.
Hranica Peru - Bolívia, prešli sme celkom rýchlo a v pohode, pripravovali sme sa na horšie. Hranicu sme prešli peši. Presadáme na červený autobus. Asi o 18:30 vyrážame. V Bolívii je časový posun +1 hodina. Cestovali sme v čase. Cesta za hranicou je ako tankodrom. Snáď to nebude takto celú cestu. Nie je, ale natriasa nás to riadne.
Svetlá La Paz vidíme z diaľky. La Paz je v nadmorskej výške 3640 m n.m. Kdesi na začiatku La Paz leje, po ceste sa valia potoky vody.
V rádiu znie Love you for 1000 years a pod nami máme svetlá veľkomesta.
Kam oni všetci chodia večer o desiatej, je hustá premávka. Presne o 22:00 miestneho času sme tu.
Izba 209 je na prvý pohľad fuj. Uteráky z pred Márie Terézie. Išla som vymeniť uteráky. Potom nefunguje zásuvka a neviem si nabiť mobil. Idem sa zas posťažovať. Opäť sa mi potvrdilo, že sa oplatí zastať sa samej seba a vypýtať si niečo lepšie. Dostala som hrubší Dick (kľúč) a upgrade izby na 504.
Tudododo, sexy lady you drive me crazy :)
Deň 9
BOLÍVIA
Spánok ako tak. Ráno o 7:00 vyrážame na Death Road. Som v takej nálade, že poručeno Pánu Bohu. Čaká adrenalínový zážitok. Bicyklami po Camino de la Muerte - Death road.
Čaká nás asi 60 km cesty, z nadmorskej výšky 4700 m n.m. dole až na 1200 m n.m. a 134 zákrut.
Cesta smrti bola svojho času smutne preslávená ako najnebezpečnejšia cesta sveta. Dnes sa už používa viac menej iba na adrenalínové výlety bicyklami.
Náš sprievodca Nel neviem na čom fičí, ale je celkom dosť strelený. Porozprával nám niečo z histórie. Dávno tu boli strieborné bane, v ktorých pracovali africkí otroci. Ešte stále tu žijú ich potomkovia, afro-bolívijci. Táto oblasť je dôležitá oblasť pestovania koky. Vraj bola táto cesta smutne preslávená najvyšším počtom smrteľných dopravných nehôd. Preto sa vybudovala nová cesta, ktorá vraj kvôli miere korupcie sa stala najdrahšou cestou možno nielen v Bolívii.
Prechádzame džungľou. Obklopujú nás vysoké kopce a pod nami sú hlboké rokliny. Cesta je kamenistá, štrková a miestami dosť nebezpečná. Lemovaná krížmi.
Máme pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Brzdiť, v slepej zákrute predbiehať vľavo a zbytočne neriskovať.
Dali sme to všetci v zdraví, väčšina ľudí happy. Neviem prečo, ale mne sa endorfíny nedostavili. Práve naopak. Dole som spadla do potoka a obidve nohy celkom mokré. To vo mne spustilo taký hnev, že som mala chuť drbnúť celý bicykel do húštiny. Už nadávam a mám dosť.
Moje zamyslenie k tomuto dňu:
Cesta smrti ako metafora cesty životom.
Rútime sa vpred a dole kopcom, adrenalín pumpujeme do žíl, zážitok za zážitkom, fotka na instagram, a pritom nemáš čas sa ani zastaviť, nadýchnuť sa vzduchu džungle, vône vanilky, pozrieť do údolia, či hodiť modlitbu za tých čo tu zomreli. Celý tento výlet mi každý deň dáva odkaz: spomaľ. A len sa dívaj a vnímaj.
Deň 10
O 10tej nás čaká červený bus. Ide sa na prehliadku La Paz. Premávka je šialená, jedno auto cez druhé. Je tu chaos, ale zato majú bližšie k nebu.
Mesačné údolie Valle de la Luna. Pánbožko obdaroval túto krajinu veľkým prírodným bohatstvom. 10 km od mesta a sme úplne v inom svete. Vonku je horúco, slnko praží takmer ako na púšti, sme v nadmorskej výške 3300 m n.m.
Sme v mesačnej krajine, vraj takúto farbu má mesiac. Stalagnity tvorí z 80% hlina, potom ešte pyrit a iné horniny vyformované pieskom. Žijú tu hnedé zajace aj divé mačky. Sprievodca nám rozpráva o Achachilas, čo boli starí a múdri ochrancovia mesta.
V meste sú červené budovy a farebné lanovky. Vraj ich tu majú 11 a 36 staníc. Vybudovali to Švajčiari. Lanovky tu majú od roku 2015 a idea bola spojiť mestá La Paz a El Alto. Vraj sa ale veľmi nepoužívajú, lebo sú pomalšie ako normálna preprava. Najviac ich používajú študenti a starí ľudia, lebo sú lacné a tiež ľudia v prípade štrajku. Tu sa štrajkuje veľmi často, aj 20x za týždeň.
Budovy nie sú omietnuté, lebo platia menej (podobne ako v Peru nemajú strechu).
V La Paz je veľmi veterno a v období dažďov čelia častým zosuvom pôdy. Cesty sa ničia a ľudia sa musia presťahovať do malých domčekov.
Aj my sme zažili nečas. Z horúčavy začal padať lejak a ľadovec. Po uliciach sa valia potoky vody, schovali sme sa v reštike, kde sme si dali burger.
La Paz je mesto a tiež región. La Paz región má asi 3 milióny ľudí, samotné mesto asi 800 tisíc ľudí. Priemerný plat je asi 300 dolárov, lepšie zarábajú tí, čo robia v baniach alebo na koka plantážach a pravdaže biznismeni. Bolívia má aj námorníctvo, aj keď nemá more. Námorníci slúžia na jazere Titikaka alebo na riekach v Amazónii.
La Paz bol vybudovaný na viac ako 100 riekach. Pôvodne tieto rieky boli plné zlata, dnes sú plné odpadu. Taká symbolika dnešnej doby.
Calle Apolinar Jaen je jedna z koloniálnych ulíc v La Paz. Vraj tu straší bosá žena, keď je nejaký muž opitý a single, tak sa ocitá v nebezpečenstve. Preto je tam zelený kríž, aby tých mužov chránil.
Mamani Mamani galéria je veľmi pekná a farebná. Mamani má vraj 162 rokov. Dá sa tomu veriť?
Je tu väznica zo 16 storočia, koloniálne časy. Kolonisti sem privážali afrických otrokov. V dome, kde väznili afrických otrokov vraj straší.
História Bolívie je plná vojen a prevratov. Jedna z najhorších vojen bola War of Pacific, v roku 1879, kedy Bolívia stratila prístup k moru.
Pred rokom 2009 bola v Bolívii veľká diskriminácia. Prezident v roku 2009 uznal 6 národov.
Vlajka Bolívie má tri farby. Červená ako krv, žltá ako bohatstvo minerálov a zelená symbolizujúca prírodnú diverzitu. Ale ekonómia sa zameriava na ťažbu minerálov a nie príliš na udržiavanie prírodnej krásy. Bolívia a koka listy tiež nevyhnutne patria k sebe.
Spravodlivosť sa tu berie do vlastných rúk. Tých čo kradnú, ľudia potrestajú. Tých čo znásilňujú, zaživa upália. Neviem, či nás turistov chcú strašiť, alebo je to tu ozaj také drsné.
Majú čierny humor a keď prechádzame cez námestie tak sa nemáme nikde zastavovať. Ako bieli sme tu výnimka a pokrikujú po nás. Nie je to príjemné.
Španieli dobyvatelia sem prišli s mníchmi, jezuitmi, františkánmi. Tí sa museli dať dokopy s pôvodnými ľuďmi, keď si ich chceli získať. A tak dali dokopy náboženstvo s miestnou vierou
Miestni veria aj na Pannu Máriu aj na Pachamamu.
Františkáni používali domácich ľudí na stavbu katedrály. Neplatili im, len im podávali jedlo a koka listy. Domorodci zanechali značky, odtlačky na kameňoch. V katedrále nie sú tu okná, iba svetlá zhora. Zato tu majú kopec zlata a veľké nazdobené sochy.
La Paz je ozaj trochu strašidelné a spooky historky ešte majú svoje pokračovanie. Sme na Witch market, kde sa predávajú aj rôzne strašidelné veci na rituály a aj sa tu veští. Na bosoráckom trhu sa dajú nájsť predmety bielej aj čiernej mágie.
Zvyky a tradície. Uctievajú sa tu 3 svety. Horný svet je Boh Slnko a Mesiac. Stredný svet je ten, v ktorom žijeme, Pachamama. Tretí svet je podsvetie - Boh Diabol.
Pachamame sa prinášajú obety, a to pri rôznych príležitostiach. Od Pachamamy sa môžete pýtať, čo chcete. Vo februári sa príroda prebúdza, všetko v prírode je malé. A tak kúpiš niečo malé, daruješ to Bohu hojnosti Ekeko a niečo mu sľúbiš. Na konci roka sa želanie splní. Ľudia darujú Bohu hojnosti hoci cigarety, alkohol, alebo listy koky. V auguste je čas zberu úrody. Vtedy sa dávajú dary Pachamame - mesa. Keďže je život obojstranný, dáva sa biela aj čierna mesa - pre dobré aj zlé veci. Na rituály používajú bylinky, sušené žaby, dokonca sušené plody lamy, ktoré majú priniesť šťastie a prosperitu.
Tradičné bolívijské ženy nosia na hlavách typický klobúčik. To ako ho má žena nasadený na hlave, má svoj význam. Keď je klobúk rovno, žena je vydatá, ak je na ľavej strane, je slobodná, ak na pravej strane, je vdova. Za najsexy časť tela sú považované lýtka, lebo na lýtkach vidno či je žena lenivá alebo pracovitá.
Lamy sme nekúpili, ani vyveštiť sme si radšej nedali. Kupujeme suveníry, večer ideme na wafle a džús a to bol môj highlight nášho pobytu v La Paz.
Večer o 21h odchádzame ležadlovým autobusom smer púšť Uyuni. Čaká nás 9 hodinová cesta.
Deň 11
Presne o 6tej ráno sme v Uyuni. Sme v nadmorskej výške asi 3600 m n.m.
Uyuni je púštne mestečko. Je to tu také hipisácke a trochu to vyzerá ako na americkom divokom západe. Dlhá ulica, uprostred nej skulptúra La Llorona, žena ktorá stratila svoje deti. To mi je povedomé, píše o tom Clarissa Pinkola Estés.
Nasadáme do 4x4 džípov, asi o 10:30 vyrážame do púšte. V našom aute sme traja škorpióni a jeden baran. Náhoda? 3 dni budeme teraz v púšti.
Prvá zastávka. Pohrebisko vlakov. Staré hrdzavé vlaky, kde sa tu vzali? V Bolívii mali vraj železnicu od roku 1840, ale keď stratili prístup k moru v Pacific war, tak už tie vlaky nepotrebovali. Dnes z toho spravili atrakciu pre turistov. Toto nie je celkom moje fotiť sa na starých vlakoch, zato oblaky sú prekrásne.
Druhá zastávka. Výroba soli - soľné bane. Soľné bane patria štátu. Najprv separujú soľ od lítia a iných hornín v peci. Na konci procesu je balenie soli do balíčkov. Je tu aj mini market, kde sa dajú kúpiť suveníry a malé balíčky soli.
Ideme sa ubytovať. Hotel je postavený zo soľných tehál. Podľa toho akú má tehla farbu, sa dá rozlíšiť, či sa soľ ťažila v období sucha alebo dažďov. Dostali sme špinavú izbu. Najprv som si myslela, že sme v púšti a tak je to asi štandard, ale nakoniec sme si vyjednali krásnu čistú izbu na poschodí. Za mňa je toto doteraz najlepšie ubytovanie. Cítim sa ako v soľnej jaskyni.
Soľné pláne Salar de Uyuni
Je to nádhera. Cítim sa ako v nebi.
Neuveriteľné prírodné divadlo.
Zrkadlové odrazy.
Ochutnala som vodu, ktorá vyviera a je veľmi slaná a plná minerálov. Liečivá.
Takto nejak sa asi díva pánbožko na zem. Zrkadlovo.
Nás šofér je Moses. Doslova nás previedol púšťou.
Blížila sa búrka tormenta.
Moses hovorí, že to nič, že "se va"
A ozaj, pár kvapiek a prešlo to.
Dôvera v prírodu a poznanie.
Soľné sochy
Zbadala som dúhu. Arco-iris. Arc-en-ciel.
Toto sme si zaslúžili. Zažiť, ako je to v nebi.
Západ slnka v soľnej púšti s pohárom červeného vína, naokolo blesky, a my máme neuveriteľné šťastie. Sprevádza nás dobré počasie a kopec zázrakov.
Deň 12
V soľnej jaskyni sa spalo výborne. Až na môj kašeľ, ktorý je oveľa horší, možno tá soľ to zo mňa všetko vyťahuje. Za pobyt v nebi sa platí. Ale inak teplota v izbe, vlhkosť, útulnosť sú asi naj a ráno mi vonia pyžamo. Najradšej by sme tu ešte ostali.
Dnes ideme ešte do vyšších nadmorských výšok. Čaká nás Altiplano vo výške 4000 m n.m. a naokolo budú sopky vo výške 6000 m n.m. Adios Colchani Salar Uyuni.
Nasadáme do džípov a vyrážame. Krajina, ktorú míňame - soľné pláne, voda v púšti, potom suchšia krajina, s nízkymi krovinatými rastlinami. Vidíme lamy, ktoré vyzerajú inak, sú štíhlejšie a majú dlhé nohy, trochu sa podobajú na naše srnky, zistili sme, že toto sú tie vikune. Ďalšie stáda lám a alpák, rôznofarebné a na uškách majú farebné čiapočky. Čas od času sú popri ceste malé pomníky a vidíme aj políčka quinoi s červenými kvetmi.
Zastavili sme v dedinke San Cristobal. Je to tu pekné a pokojné.
Krásna krajina. Kopce a obloha sú nízko.
Uprostred púšte v jazierku plameniaky.
Rozľahlé pláne a na nich stáda lám.
Tie celkom maličké osídlia sa volajú estancias. Ľudia sa tu zaoberajú len poľnohospodárstvom. Pestujú quinou a chovajú lamy. Nič iné. Deti chodia do školy do nejakej väčšej dediny, peši.
Videli sme pštrosy, avestruz.
Valley of the rocks
Vraj tu pred 20000 rokmi vybuchla sopka a vytvorila kruhový tvar, keď sa na to údolie pozerá zhora. Matka príroda tu vyformovala najrôznorodejšie útvary, sliepka, korytnačka... tu sa tak stratiť na jeden deň a objavovať.
Ako sa tie skaly objavili, tak sa aj stratili.
Prechádzame údolím pomedzi hory.
Je to vulkanická zóna, ale väčšina sopiek je neaktívna.
Ollague je aktívna sopka.
Obed máme v domčeku uprostred skál. Mäso z lamy, šalát, quinoa, bolo to výborné.
Prvá lagúna a plameniaky - flamingos.
V tejto nadmorskej výške so zasneženou horou v pozadí sa javia úplne sureálne.
Začalo pršať. Vpredu sa blýska a zároveň sa ukazuje modrá obloha.
Už ideme čisté offroad cez červenú krajinu, naokolo sú hory. Ideme po cestách, ktoré ani nie sú na mape. Rastliny skoro nevidno.
Ďalšie horské jazerá s plameniakmi, sú ich tu cele kŕdle. Na takomto mieste by som ich ozaj nečakala.
Červená púšť sa zmenila na ružovú, zase veľké jazero a celé kŕdle ružových flamingos. Nie je tu žiadna vegetácia.
Arbol de piedra
Strom z kameňa, 7 metrov vysoký, asi najfotografovanejší skalný útvar v Altiplano.
Je riadna zima.
Uprostred púšte pýtam sa, Bože čo odo mňa chceš. Odpoveď: Spomaľ aby som mohol cez teba tvoriť. A je to podporené odkazmi cez skaly v tvare korytnačky.
Tu k tebe príroda prehovára. Cez skaly, tvary, útvary. Tu mimo civilizácie, tu sa môže matka príroda vyblázniť v nekonečnom tvorení.
Vidíme stáda vikúň, sú krásne štíhle, majú žlto bielu srsť.
Pred nami je Red lake - Laguna colorada.
Červenú farbu má kvôli krevetám, planktónu a z usadených hornín. Hrá to tu všetkými farbami
Toto môžem, búrlivé výšiny.
A 5 minút odtiaľ je naše ubytko in the middle of nowhere.
Dnes sme prešli skoro 400 km.
Večerná prechádzka pri jazere, večera polievka a špagety lama bolognese, akože zoznamovací večer a ideme spať v našej púštno-horskej chate.
Hviezdna obloha, aká vie byť len v púšti. Nekonečná.
Deň 13
Ráno sa prebúdzame pred piatou. Skoro celú noc som nespala, ako kašlem.
Raňajky, lievance, čaj a džús, pohľad na rannú hviezdnu oblohu, balíme a ideme.
O 5:48 vyrážame do tmavej púšte. Rozjasnieva sa. Ideme čisté offroad červeno-hnedou kamenistou púšťou bez vegetácie. Len občas vidíme veľké balvany.
Východ slnka a gejzír El Sol de Mañana.
Sme na vrchole vulkánu, všade okolo nás to dymí a buble a my sa prechádzame pomedzi krátery. Vraj je tých kráterov stále viac a geotermálna aktivita sa zvyšuje. Teplota vo vnútri bahna a vody dosahuje 100 stupňov. Treba si dávať pozor na každý krok.
Tak som deti dymovej hory zažila v Bolívii pri východe slnka.
Ďalšia zastávka je kúpanie v prírodných termálnych jazierkach Aguas termales. Pôžitok sám o sebe.
Pokračujeme ďalej púšťou. Desierto puro. Zastavujeme sa na Desierto de Dalí, ktorá skalnými útvarmi pripomína surrealistické maľby Dalího.
Pomaly sa blížime k hranici Bolívia - Chile.
Desierto de los Lipez - sa volá púšť na bolívijskej strane a za chilskou hranicou je to Atacama.
Tu by som sa vedela vyblázniť v čítaní kameňov a útvarov. Bozkávajúci sa pár, ležiaca žena, pľúca hory či dva tulene, usmieváčiky, macko, zajko, sova, mimozemšťan.
Je tu krásne. Lago blanco a pri ňom Lago verde, ale to mení farbu na zelenú iba vtedy keď fúka vietor. Zelená je preto lebo obsahuje arzenik a meď.
Bolívia ma prekvapila. Prvotný dramatický dojem vystriedal údiv nad nekonečnými prírodnými krásami.
Hranica. Aduana.
Opúšťame Bolíviu.
Hranica Hito Cajon je prírodná uprostred púšte. Zóna nikoho je asi 5 km.
Vypĺňame formuláre a prechod cez hranicu je celkom plynulý.
O 10:30 opúšťame Bolíviu, o 11h sme na chilskej hranici, kde nás čaká kontrola a opäť cestujeme v čase chilský čas je 12h, +1 h. O 12:20 sme hotoví s kontrolou.
Tu na nás čaká chilský autobus. Šofér nás upozornil na to, že budeme schádzať asi 2000 výškových metrov, na hranici sme asi v 4300 m n.m. Cesta je kľukatá a je to v pohode, aj keď cítim mierny tlak v ušiach. Je vidieť podstatný rozdiel v kvalite ciest. Iné sme zažili v Peru a Bolívii.
Prechádzame cez púšť Atacama. Splnil sa mi sen, chcela som sem prísť.
Stretávame stáda lám. Je tu trochu suchej vegetácie. Nekonečná rozľahlá kamenná púšť. Zastavujeme v mestečku San Pedro de Atacama, kde máme obed. Je veľmi horúco.
Šalát chileno si už nemusím dávať, je plný cibule. Zato vino blanco je excelentné. Nuž, sme v Chile.
Prechádzame údolím Valle de la Luna a stretávame veľké červené kamenné útvary. Cesta je úplne rovná. Vidíme aj jedinú aktívnu sopku Chile.
Prichádzame do púštneho mestečka Calama.
V hoteli skočím do bazénu. Voda je studená ale osviežujúca. Horúca sprcha na počkanie, to je luxus. Do mestečka sa vezieme taxíkom a obklopuje nás hudba salsy. Cítim sa ako doma. Reštaurácia Patagonia, výborný steak a červené víno ešte lepšie.
Na záver večera ešte welcome drink v hoteli, pisco sour.
Veselé ideme spať.
Deň 14
Ranný odlet so Sky, zase problémy s batožinou. Eva mi vzala nejaké veci k sebe do kufra.
Odlietame z púšte o 8:15 ráno.
Prelietame ponad púšť a neskôr ponad vysoké červené hory. Blízko Santiaga sú už aj vyššie pohoria majú zasnežené vrcholky.
O 10:00 sme v Santiago de Chile a o 11h v hoteli. Nechávam skupinu, mňa čaká stretnutie s Edsonom, po 13 rokoch. Ďalších 12 intenzívnych hodín sme spolu. Trénujem si španielčinu a po pár hodinách už mám pocit, že som fluent. Mám dobrého učiteľa.
El mundo es un pañuelo
La vida es un sueño
Y los sueños, sueños son.
La realidad supera a la ficción
La persona es una mascara
Un momento en el tiempo
Deň 15 - deň posledný
You've got higher power.
Ranná prechádzka na Santa Lucia tak dobre padla. Čerstvý vzduch a ja sa cítim tak šťastne. Sama sebou, milovaná a naplnená. Aj s Evkou sme pokecali aj pekné fotky urobili. Čím to je, že mesto nespoznávam, zato vo svojom vnútri cítim dôvernú blízkosť.
Chile je a bude moja srdcovka.
Je to krajina, ktorá ťa privíta a pozve do rytmu salsy.
Pred desiatou odchádzame na letisko. Dlhé čakanie, ťahám ťažký ruksak a ešte kupujem 2 fľaše vína. Doma budem si budem snívať a spomínať.
Čaká nás dlhý let do Madridu. Našťastie som skoro celú cestu prespala.
Presne po 12 hodinách letu, o 6-tej ráno sme spolu s východom slnka pristáli v Madride.
Cestovali sme s Flying Bananas, Bolo to intenzívne, farebné, plné zázrakov a šťastných znamení. Spoznali sme nových inšpiratívnych ľudí. Domov prichádzame obohatení a milión nových zážitkov, nabití pozitívnou energiou.
Ďakujem, že môžem.
Comentarios